Výsledky pokusov s kukuricou
KWS sa každý rok usiluje zlepšiť a čo najlepšie prispôsobiť sortiment našich produktov lokálnym pestovateľským podmienkam. Naša spoločnosť investuje veľa prostriedkov na výskum a vývoj nových hybridov - počas posledného fiškálneho roku to bolo viac ako 15 % našich čistých tržieb. Každoročne rozširujeme naše šľachtiteľské programy, na ktoré nadväzujú široké siete nadnárodných selekčných pokusov v najdôležitejších produkčmých krajinách Európy. Predstavuje to stovky pokusov v rôznych pôdno-klimatických podmienkach, v ktorých testujeme rôzne FAO skupiny.
Táto nadnárodná sieť sa nachádza medzi sieťou šlachtiteľskou šieťou a sieťou národných registračných pokusov. Jedna z pokusných lokalít tejto nadnárodnej siete sa nachádza aj na Slovensku - neďaleko Rastislavíc (okres Nové Zámky). Práve v týchto pokusoch sa presviedčame o vlastnostiach jednotlivých hybridov a testujeme aj ich priestorovú a ročníkovú stabilitu. Ďalej sa z nej dostanú len tie najlepšie hybridy, ktoré následne putujú na národné registračné, poloprevádzkové a prevádzkové pokusy, ktoré nám pomáhajú odhaliť, či je vybraný hybrid vhodný aj pre tú-ktorú konkrétnu lokalitu. Tie hybridy, ktoré nevyhovujú kvalitatívnym parametrom (ktoré máme nastavené veľmi prísne), z pokusov vypadávajú, aby sa nemohli dostať na Vaše polia.
Slovensko je síce rozlohou malá, ale svojou pestrosťou je veľmi rôznorodá krajina, čo dokazuje aj fakt, že v našom sortimente máme kukurice od FAO 170 do 570. Lokality pre pokusy vyberáme tak, aby odrážali rôznorodosť pôdno-klimatických regiónov Slovenska. Aj preto sme v roku 2018 na Slovensku testovali 54 hybridov v rozpätí FAO skupín 160 až 600, použili sme na to 100 lokalít, kde sme mali spolu 1 140 políčok. Výsledky z týchto pokusov používame na plánovanie sortimentu do ďalších rokov.
Na Slovensku osobitne testujeme aj silážne kukurice, pri ktorých sledujeme všetky kvalitatívne parametre silážnej hmoty. Odbery robíme mechanickým zberom alebo zberom celých parciel. Napr. v roku 2017 sa tak dialo na 17 lokalitách, kde sme spolu odobrali 350 vzoriek. Nespoliehame sa totiž len na zahraničné výsledky z nadnárodnej siete pokusov. Chceme mať aj vlastné výsledky, ktoré nám potvrdia alebo vyvrátia prednosti jednotlivých hybridov.
Banskobystrický
Obec Dudince leží v doline potoka Štiavnica na severovýchodnom okraji Ipeľskej pahorkatiny. Nadmorská výška v chotári je 135 – 245 m n. m. Chotár je pahorkatina z neogénnych, prevažne tufitických uloženín, pokrytých sprašou a sprašaovými hlinami. Pahorkatina je odlesnená, lesíky má len na strmých svahoch a v jarkoch. Na chrbtoch má hnedozemné, na nive lužné pôdy.
Váš konzultant: Martin Struhár
Bratislavský
Kataster obce Vlky sa rozprestiera v severnej časti Žitného ostrova na Podunajskej nížine v nadmorskej výške 126 – 127 m n. m. na mladom agradačnom vale Malého Dunaja. Odlesnený rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné ílovité vrstvy s pieskami a štrkmi, na nich sú dunajské uloženiny, v juhovýchodnej časti sú pokrovy naviatych pieskov. Nachádzajú sa tu nivné a černozemné pôdy.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
Košický
Budulov je mestská časť Moldavy nad Bodvou, ktorá leží v západnej časti Košickej kotliny na nive a náplavových kuželoch Bodvy. Chotár v západnej časti prechádza z nivy uloženej na treťohorných usadeninách do pásu pahorkatiny a na krasovú plošinu z druhohorných hornín. Vo východnej časti vystupuje z nivy na náplavové kužele Bodvy v severozápadnej časti úzky pásik lesa. Nachádzajú sa tu nivné pôdy.
Váš konzultant: Róbert Šuster
Čečejovce ležia v západnej časti Košickej kotliny na náplavovom kuželi potoka Čečanky v nadmorskej výške 205 m n.m. Zväčša odlesnený chotár tvoria treťohorné usadeniny prikryté náplavovými kužeľmi, prechádzajúcimi v južnej časti do nivy. Má ilimerizované a nivné pôdy. Malé lesné pôdy sú len v severozápadnej časti.
Váš konzultant: Róbert Šuster
Obec Ladmovce ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny pri juhovýchodnom úpätí Zemplínskych vrchov, ktoré sú v tejto časti z karbonatických hornín. Na odlesnených svahoch sú vinice. Východná a južná časť chotára tvorí rovina s mŕtvymi ramenami Bodrogu. Nadmorská výška obce v jej strede je 117 m n.m., v chotári 95 - 280 m n.m.
Váš konzultant: Róbert Šuster
Obec Seňa leží v južnej časti Košickej kotliny na Sokoľanskom potoku. Odlesnený chotár je na terasovej plošine pravej strany Hornádu, zvažujúcej sa na východ do jeho nivy. Tvoria ho treťohorné usadeniny. Vyskytujú sa tu hnedozemné a nivné pôdy.
Váš konzultant: Róbert Šuster
Nitriansky
Obec Búč leží v Podunajskej nížine v okrese Komárno neďaleko maďarských hraníc. Stred obce má nadmorskú výšku 118 m n.m., v chotári 107 – 126 m n.m. Južnú časť rovinného chotára tvorí močaristá depresia potoka Nagyér a jeho prítoku Vojnického potoka, tečúceho západne od obce. Severovýchodná časť chotára je na vyšších rozľahlých terasách, pokrytých piesčitými sprašami a viatymi pieskami. V depresiách potokov sú lužné, nivné a močiarne pôdy, na terasách černozemné.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Obec Čakajovce je poľnohospodárska obec, ktorá leží na Podunajskej nížine. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 146 metrov nad morom v Podunajskej nížine na naplaveninách rieky Nitry a relatívne výškové rozdiely v katastri obce nepresahujú niekoľko desiatok metrov. Územie je charakteristické dvomi morfologickými útvarmi. Je to niva rieky Nitry a niva Perkovského potoka. Pahorkatinu tvoria prevažne spraše, ktorá bola modelovaná najmä činnosťou vetra. Klíma Čakajoviec je nížinná, s miernou inverziou teplôt, viac-menej suchá, prevažne teplá. Priemerná ročná teplota je 9,7 °C. Naprší tu v priemere 650 – 700 mm zrážok na 1 m2 za rok. Pôdy sú reprezentované hnedozemami a nivnými pôdami.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Dedinka leží vo východnej časti Pohronskej pahorkatiny v plytkej doline Bardošovského potoka. Stred obce má nadmorskú výšku 211 m n. m., chotár 160 – 287 m n. m. Pahorkatinný chotár tvoria treťohorné uloženiny s hrubou pokrývkou spraše. Na chrbte a svahoch západne od obce je rozsiahlejší dubový a agátový les.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Dvory nad Žitavou ležia v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy. Stred obce má nadmorskú výšku 122 m n. m., chotár 119 – 146 m n. m. Západná časť odlesneného chotára je na nive, východná časť na širokých terasách pokrytých liatymi pieskami, piesčitými sprašami a sprašami. Vyskytujú sa tu lužné, nivné a černozemné pôdy.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Jasová leží v Podunajskej nížine na západnom úpätí Pohronskej pahorkatiny v plytkej dolinke. Stred obce má nadmorskú výšku 162 m n. m., chotár 154 – 284 m n. m. Západnú časť chotára tvoria vyššie terasy s viatymi pieskami, piesčitými sprašami a sprašami, východnú časť tvoria chrbty pahorkatiny, treťohorné uloženiny. Okrem dubových a agátových lesíkov na chrbtoch je odlesnený. Vyskytujú sa tu lužné, černozemné a hnedozemné pôdy.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Komoča leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Váhu. Stred obce má nadmorskú výšku 110 m n. m., chotár 107 – 110 m n. m. Odlesnený rovinný chotár zaberá na západe niva Váhu, na východe nízke valy medzi starými ramenami Váhu a Nitry s rozsiahlymi piesočnými presypmi. Vyskytujú sa tu nivné a lužné pôdy.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Kozárovce ležia na pravom brehu rieky Hron, v nadmorskej výške 185 m n.m. Z východnej strany je obec ohraničená okrajom Štiavnických vrchov a z južnej strany začiatkom Pohronskej pahorkatiny. Kozárovce sa nachádzajú v najsevernejšej časti levického okresu, na hranici okresov Levice, Zlaté Moravce a Žarnovica. Extravilán obce s rozlohou 2182 ha je pahorkatinového rázu. Územím obce pretekajú Čaradický, Svätý a Mládežnícky potok. Na toku Čaradického potoka je v katastri obce vybudovaná vodná nádrž slúžiaca na zavlažovanie a športový rybolov.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Lúčnica nad Žitavou leží v Žitavskej pahorkatine na nive a terase Žitavy. Nadmorská výška v strede obce je 138 m n. m., v chotári 135 – 180 m n. m. Rovinný až pahorkatinný chotár tvoria mladotreťohorné íly s vrstvami pieskov a štrkov. Kataster obce je odlesnený, len miestami sa vyskytujú zvyšky agátového porastu. Vyskytujú sa tu najmä černozemné a nivné pôdy.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Obec Malé Ripňany leží v západnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na stredom toku Radošinej pri sútoku s Hlavinkou. Stred obce má nadmorskú výšku 174 m n.m., chotár 155 - 224 m n.m. Odlesnený chotár so širokými chrbtami rozčlenenými úvalinami tvoria mladotreťohorné íly pokryté sprašou. Vyskytujú sa tu hnedozemné pôdy.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Nitrianska Streda leží vo východnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive Nitry. Stred obce má nadmorskú výšku 168 m n.m., chotár 158 - 774 m n.m. Odlesnenú rovinnú až pahorkatinnú časť chotára tvoria mladotreťohorné uloženiny, pokryté nivnými usadeninami a sprašou. Hornatinnú časť na severozápadných svahoch Tríbeča tvoria kryštalické horniny a kremence starších druhohôr. Sú zalesnené dubohrabinami s prímesou borovice a bučinami.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Nové Zámky sa rozprestierajú v nadmorskej výške 108 - 123 m n.m., pričom stred mesta sa nachádza v 118 m n.m. Ležia v Podunajskej nížine na nízkom poriečnom vale Nitry, do východnej časti siaha chotár na nivu Žitavy. Geologický podklad tvoria treťohorné štrkové a piesčité uloženiny, na nich štvrtohorné štrky, piesky a povodňové kaly, príp. viate piesky a spraše. Nové Zámky patria do oblasti teplej a suchej klímy. Kataster obce má poväčšine lužné a nivné pôdy, len v severo-západnej časti na sprašových a piesčitých sprašiach terás sa nachádzajú černozemné, na pieskoch mačinové, v západnej časti miestami zasolené pôdy.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
"Palárikovo leží v nadmorskej výške 110 - 121 m n.m., stred obce 113 m n.m. Obec sa rozprestiera v Podunajskej nížine na oboch brehoch Dlhého kanála. Odlesnený rovinný chotár je v západnej časti močaristý, vo východnej časti sú nižšie terasy pokryté piesčitou sprašou, sprašou aj naviatymi pieskami. Prevládajú lužné pôdy, miestami slaniská, na východe je prechod k černozemným pôdam.Pokus sa tu koná na pozemkoch podniku Poľno SME, s.r.o. Palárikovo."
Váš konzultant: Tomáš Kovács
"Plavé Vozokany ležia na východnom okraji Pohronskej pahorkatiny v plytkej dolinke Vozokánskeho potoka. Stred obce má nadmorskú výšku 185 m n. m., chotár 163 – 237 m n. m. Odlesnený pahorkatinný chotár tvoria treťohorné uloženiny pokryté sprašou a sprašovými hlinami. Vyskytujú sa tu hnedozemné a černozemné pôdy.Pokus sa tu každoročne koná na pozemkoch PD Plavé Vozokany."
Váš konzultant: Rudolf Líška
Preseľany ležia v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase Nitry. Stred obce má nadmorskú výšku 155 m, chotár 150 - 254 m. Odlesnený kataster tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou. Nachádzajú sa tu nivné a hnedozemné pôdy.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Šaľa leží v Podunajskej nížine na nízkom poriečnom vale po oboch stranách Váhu. Stred mesta má nadmorskú výšku 117 m n.m., chotár 114 – 117 m n.m. Rovinný chotár má hrubé nánosy riečnych štrkov, pieskov a povodňových hlín. Okrem lužných lesíkov pri Váhu je odlesnený. Vyskytujú sa tu najmä lužné a nivné pôdy.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Sokolce ležia v Podunajskej nížine na Žitnom ostrove. Stred obce má nadmorskú výšku 112 m n.m., v chotári 108 - 112 m n.m. Odlesnený chotár je rovinatý so starými riečnymi ramenami a poriečnymi valmi. Nachádzajú sa tu nivné a lužné, miestami zasolené pôdy.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Vráble ležia v severnej časti Podunajskej nížiny v Pohronskej a Žitavskej pahorkatine na nive Žitavy. V strede mesta je nadmorská výška 142 m n. m., v chotári 140 – 240 m n. m. Rovinný až pahorkatinný povrch odlesneného katastra, ktorý odvodňuje Žitava s prítokmi, tvoria mladotreťohorné pestré íly a piesky, vápnité íly, miestami štrky prikryté vrstvou spraše a riečnymi uloženinami. Nachádzajú sa tu černozemné a nivné pôdy. V severovýchodnej časti je vodná nádrž.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Želiezovce ležia vo východnej časti Podunajskej nížiny na nive Hrona. Stred obce má nadmorskú výšku 137 m n.m, chotár 134 – 155 m n.m. Rovinný chotár, v západnej časti s nižšími a sprašou pokrytými terasami tvoria treťohorné uloženiny. Lužné lesíky sú len na nive, inak je chotár odlesnený. Nachádzajúú sa tu nivné, lužné a černozemné pôdy.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Obec Zemné leží v Podunajskej nížine na ľavobrežnom poriečnom vale Váhu v nadmorskej výške 108 - 111 m n.m., stred obce 111 m n.m.. Západná časť chotára je na močaristej nive Váhu s lužnými lesíkmi, východná časť na plochom nízkom vale so starými riečnymi ramenami. Nachádzajú sa tu lužné a nivné pôdy, miestami pieskové náveje.
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Prešovský
Marhaň leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Tople. Nadmorská výška v strede obce je 195 m n. m. a v chotári 180-420 m n. m. Mierne zvlnený povrch chotára tvoria flyšové vrstvy, štvrtohorné náplavy Tople a svahové hliny. Nesúvislý les je v severovýchodnej časti (borovica, buk).
Váš konzultant: Róbert Šuster
Obec Vechec leží v Ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny v Podslanskej pahorkatine na náplavovom kuželi potoka Lomnica. Nadmorská výška v strede obce je 184 m n. m. a v chotári 160 - 483 m n. m. Západnú časť chotára tvoria zalesnené východné svahy Slanských vrchov a odlesnená pahorkatina.
Váš konzultant: Róbert Šuster
Trenčiansky
Bánovce nad Bebravou ležia v bánovskom výbežku Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, na nevýraznom chrbte a nive, pri sútoku potokov Radiše s Bebravou. Nadmorská výška v strede obce je 216 m n. m., v chotári 319 až 1919 m n. m. Chotár tvoria mladotreťohorné vrstvy s výskytom tenkých uhoľných slojov. Treťohorné vrstvy, pokryté sprašou, sú rozčlenené úvalmi na krátke široké chrbty. Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti s podoblasťou mierne vlhkou. Priemerná ročná teplota je 8 - 9 °C. Ročný úhrn zrážok je okolo 650 mm. Prevládajú hnedozemné a illimerizované pôdy.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Čachtice sa nachádzajú na styku Malých Karpát a Podunajskej nížiny asi 7 km južne od Nového Mesta nad Váhom. Nadmorská výška obce je približne 203 m n.m., v chotári 170 - 588 m n. m. Odlesnený povrch chotára tvoria druhohorné horniny a staršie treťohorné zlepence s tvrdošmi. Severozápadná časť chotára je nesúvisle porastená dúbravami s bukom a hrabom.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Dolné Dubové leží na Trnavskej pahorkatine v plytkej dolinke Dubovského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 196 m n. m. a v chotári 175 - 242 m n. m. Pahorkatinný chotár tvoria ploché chrbty pokryté mocnou pokrývkou spraše. Okrem lužných porastov v doline je odlesnený. Na spraší chrbtov má černozemné a hnedozemné pôdy, v doline lužné.
Váš konzultant: Peter Šimurka
"Obec Podolie leží na styku severného výbežku Trnavskej sprašovej pahorkatiny s nivou Váhu pri juho-východnom úpätí Malých Karpát. Nadmorská výška v strede obce je 188 m n. m., v chotári 165 - 376 m n. m. Rovinný až vrchovinný povrch prevažne odlesneného chotára tvoria nivné uloženiny, spraš, mladé treťohorné vápnité íly a svetlé vápence. Z pôdnych typov sú v území obce zastúpené najmä lužné pôdy, lužné pôdy glejové a nivné pôdy karbonátové v Dolnovážskej nive, hnedozeme a ilimerizované pôdy v Trnavskej pahorkatine a najmä rendziny a skalné pôdy v Čachtických Karpatoch.Pokus sa tu každoročne koná na pozemkoch PD Podolie."
Váš konzultant: Peter Šimurka
Rybany ležia v severovýchodnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive Bebravy. Nadmorská výška v strede obce je 188 m n. m., v chotári 181 - 240 m n. m. Chotár je úplne odlesnený.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Trenčianske Stankovce ležia v Trenčianskom podolí v dolnej časti Seleckej doliny. Nadmorská výška v strede obce je 215 m n. m., v chotári 197 - 1000 m n. m. Plochý odlesnený povrch chotára na nive váhu prechádza na severe do zalesnenej, mierne zvlnenej pahorkatiny a na juhovýchode do vrchoviny až hornatiny považského Inovca, ktorý tvoria prvo a druhohorné horniny. Z pôd prevládajú rendziny a hnedé lesné pôdy. Súvislý les je len v pohorí.
Váš konzultant: Peter Šimurka
Trnavský
Bíňovce ležia na Trnavskej pahorkatine v doline potoka Trnávky. Nadmorská výška v strede obce je 200 m n. m. a v chotári 180—234 m n. m. Odlesnený chotár zaberá širokú plytkú dolinu a okolité ploché chrbty pahorkatiny pokryté sprašou. Na sprašiach má hnedozemné, v doline lužné a nivné pôdy.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
"Bohdanovce nad Trnavou ležia na Trnavskej pahorkatine v doline potoka Trnávky. Nadmorská výška v strede obce je 170 m n. m. a v chotári 158-190 m n. m. Odlesnený chotár sa rozprestiera v plytkej širokej doline a na plochom, sprašou pokrytom chrbte. Má černozemné a lužné pôdy.Pokus sa tu koná na pozemkoch TT-Agro, s.r.o., Bohdanovce nad Trnavou."
Váš konzultant: Ľudovít Císar
"Čenkovce ležia v Podunajskej nížine v severnej časti Žitného ostrova. Nadmorská výška v strede obce je 122 m n. m. a v chotári 121 - 124 m n. m. Prevážne odlesnený rovinný chotár tvoria mladé treťohorné štrky, piesky a íly, na nich dunajské uloženiny. Preteká ním Malý Dunaj, pri ňom zvyšky lužného lesa. Kataster obce tvoria najmä nivné a černozemné pôdy.Pokus sa koná na pozemkoch spoločnosti AGROLENS spol. s r.o. Čenkovcie."
Váš konzultant: Tomáš Kovács
"Obec Čiližská Radvaň leží v Podunajskej nížine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Odlesnený rovinný chotár tvoria piesky a štrky, na ktorej sú štvrtohorné riečne uloženiny Dunaja. Odvodňuje ho Báčsky kanál. Prevládajú tu lužné pôdy. Nadmorská výška v strede obce je 111 m n. m. a v chotári 110 - 112 m. n m.Pokus sa tu konal na pozemkoch Medzičilizie, a.s. Čiližská Radvaň."
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Drahovce ležia na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. Obec leží v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu a podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
"Pataš leží v Podunajskej nížine v centrálnej časti Žitného ostrova na staršom štvrtohornom jadre. Nadmorská výška v strede obce je 118 m n. m. a v chotári 110 - 118 m. n m. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné štrky a piesky kolárovskej formácie, na nich štvrtohorné riečne dunajské uloženiny, miestami piesky. Chotár odvodňujú kanály Klatovské rameno a Malý Dunaj. Pozdĺž tokov sú zvyšky lužného lesa. Má nivné, lužné a černozemné pôdy.Pokus sa tu každoročne koná na pozemkoch SHR Kovácsa."
Váš konzultant: Tomáš Kovács
Senica leží v juhovýchodnej časti Myjavskej pahorkatiny, čiastočne na nive potoka Maliny, južným výbežkom sa dotýka severovýchodnej časti Záhorskej nížiny. Nadmorská výška v strede obce je 208 m n. m., v chotári 190 – 325 m n. m. Povrch rovinného až pahorkatinného chotára tvoria mladotreťhorné íly, miestami s pieskami, pieskovce, čiastočne zlepence a štrky. V chotári sa vyskytujú hnedozemné, hnedé lesné, mačinové a nivné pôdy.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
Šintava leží v Podunajskej nížine na ľavobrežnej nive Váhu oproti Seredi. Nadmorská výška v strede obce je 139 m n. m. a v chotári 125 - 188 m. n m. Vyskytujú sa tu nivné a lužné pôdy, na spraši pahorkatiny černozemné pôdy. Chotár je odlesnený, len v severovýchodnej časti je les Dubík, od roku 1954 štátna prírodná rezervácia – hniezdište výrika obyčajného a iného vtáctva – na ploche 20 ha.
Váš konzultant: Rudolf Líška
Smolenice ležia na východnom svahu Malých Karpát. Nadmorská výška v strede obce je 225 m n. m. a v chotári 185 - 768 m n. m. Východná rovinná, miestami močaristá časť chotára na Trnavskej pahorkatine je na plochých náplavových kužeľoch Smolenického potoka a potoka Smutná, západnú časť na chrbtoch a ostrých hrebeňoch Malých Karpát tvoria pieskovce a bridlice s prúdmi melafýrov a druhohorné vápence. Podhorie Malých Karpát je odlesnené. Na Trnavskej pahorkatine sa nachádzajú hnedozemné a illimerizované pôdy, v pohorí rendziny a hnedé lesné pôdy.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Trnavy. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha. Nadmorská výška obce v jej strede je 160 m n. m., v chotári 155 - 170 m n. m. Z pôdnych typov tu prevláda černozem.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
Zavar leží na východnom okraji Trnavskej pahorkatiny. Nadmorská výška v strede obce je 137 m n. m. a v chotári 130 - 153 m n. m. Východná časť chotára je na spojenej nive Blávy a Dudváhu, západná je odlesnená mierna pahorkatina, pokrytá mocnými uloženinami spraše. Nachádzajú sa tu černozemné, nivné a lužné pôdy.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
Žlkovce ležia na východnom okraji Trnavskej sprašovej pahorkatiny pri styku s nivou Váhu a Dudváhu. Nadmorská výška v strede obce je 145 m n. m., v chotári 141 – 181 m n. m. Odlesnený chotár, vo vých. časti s mäkkým lužným lesom, tvoria m. treťohorné usadeniny pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Vyskytujú sa tu černozemné a nivné pôdy.
Váš konzultant: Ľudovít Císar
