KWS
   
 

Medziplodiny

Šľachtením medziplodín sa spoločnosť KWS zaoberá už niekoľko desaťročí. Tieto dlhoročné skúsenosti boli využité pri vytváraní špeciálnych zmesí jednotlivých druhov medziplodín na rôzne osevné postupy, fytosanitárne využitie a pre agronomické potreby. Dôraz bol pritom kladený na všetky aspekty využitia jednotlivých druhov medziplodín, akým je napr. rýchlosť vývoja rastlín po sejbe, termín kvitnutia, úroda zelenej hmoty, prezimovanie a typ koreňového systému. Pestovanie medziplodín má mnoho výhod. Medzi najdôležitejšie z nich patrí to, že aktivizujú pôdne organizmy, zmenšujú pôdnu eróziu, rýchlym vývojom konkurujú burinám, prerušujú osevný postup, podporujú uskladnenie živín v biomase, prostredníctvom strukovín pútajú dusík zo vzduchu, znižujú stratu živín, zvyšujú druhovú rôznorodosť a v neposlednom rade sú ich výhodou aj rôzne typy prekorenenia pôdy.

Práve typ koreňového systému je jedným z najdôležitejších parametrov medziplodinových miešaniek, pretože správne zvolený mix rôznych koreňových systémov efektívnejšie penetruje pôdu po monokultúre a dokáže absorbovať živiny, ktoré by boli inak nevyužiteľné. Živiny sú následne po zapracovaní medziplodiny do pôdy mineralizované, čím sa stávajú využiteľné pre následné plodiny.

Dôležitým ukazovateľom následnej využiteľnosti je pomer uhlíka (C) a dusíka (N), ktorý sa označuje aj ako pomer C/N a poskytuje informáciu o tom, ako rýchlo sa môže rozložiť rastlinný materiál v dôsledku pôdnych procesov (mineralizácie). Pritom platí, čím je pomer menší, tým rýchlejšie dochádza k odbúravaniu. Živiny, ktoré pochádzajú z rastlinného materiálu s malým pomerom C/N, sú k dispozícii skôr pre nasledujúcu plodinu. Pomer však nezávisí len od druhu rastliny, ale aj od fázy rastu. Staršie rastliny, ktoré si už vytvorili viac vlákien (proces nazývaný lignifi kácia), spravidla obsahujú väčší pomer C/N ako mladé rastliny. Medziplodiny sa vďaka veľmi krátkemu vegetačnému obdobiu vyznačujú veľmi malým pomerom C/N – iba 30 : 1. Na rozdiel od toho má napr. obilná slama veľmi veľký pomer (cca 100 : 1). Aj v rámci rôznych zložiek medziplodín však existujú rozdiely – strukoviny sú odbúrateľné najrýchlejšie, pričom kapustovité rastliny a facélia sa rozkladajú pomalšie. Vďaka zmesi týchto rôznych druhov sa na jar uvoľňujú živiny z medziplodín pre nasledujúcu plodinu postupne počas dlhšieho obdobia.

Nespornou výhodou vegetačného krytu je aj ochrana proti erózii. Pôdna erózia je premiestňovanie častíc pôdy na povrchu pôdy v dôsledku vetra a vody, ktoré ide ruka v ruke so zníženou úrodnosťou pôdy. Medzi hlavné typy patria veterná a vodná erózia. Veterná erózia sa vyskytuje väčšinou v regiónoch s ľahkými pôdami alebo v krajine bez lesných porastov (vysoký podiel veľkých plôch). Vietor prenesie najjemnejšie častice až o niekoľko kilometrov a tieto sa hromadia pred krovím a drevinami pri poli. Vo svahových polohách môže dôjsť k vodnej erózii v dôsledku silných alebo dlhodobých zrážok. Dážď zachytáva malé, prenosné čiastočky pôdy, prípadne predtým dažďové kvapky zničia pôdne agregáty. K týmto druhom erózie väčšinou dochádza na plochách bez porastu. Práve súvislá rastlinná pokrývka z medziplodín je vhodným opatrením proti erózii. Čím rýchlejšie sa vytvorí medziplodinový porast, tým menšie je nebezpečenstvo pôdnej erózie.

Medziplodinový kryt dokáže zabrániť vymývaniu a udržať živiny obsiahnuté v pôde. Pod vymývaním sa rozumie presun živín v dôsledku presakujúcej vody do hlbších vrstiev pôdy, ktoré nie sú pre korene rastlín dosiahnuteľné. Podporujúcimi faktormi je tu veľké množstvo vody a ľahká piesčitá pôda. Na udržiavanie procesu vymývania na čo najnižšej úrovni sa odporúča práve pestovanie medziplodín. Prijímajú cenné množstvá živín z pôdy a ukladajú ich. Pojem vymývanie sa v poľnohospodárstve často spája s dusíkom, resp. s dusičnanmi, pretože zvýšený obsah dusíka vedie v mnohých vodných tokoch, resp. zásobárňach spodnej vody, k problémom. Jedným z nich je napr. eutrofi zácia – nedmerný rast rastlín a rias vo vodách s vysokým obsahom živín, najmä dusíka a fosforu.

Veľmi dôležité je aj striedanie druhového spektra. Kapustovité rastliny (napr. horčica, reďkev olejnatá, repka) majú veľký význam v oblasti pestovania medziplodín vďaka vlastnostiam ako veľmi dobrý raný vývin, hlboký kolový koreň, ale aj vysoký výnos sušiny. Kapustovité rastliny však napáda nádorovitosť. Nádorovitosť vplýva na rast koreňov, funkciu koreňa a má za následok výrazné zníženie výnosov. Okrem toho sú kapustovité rastliny hostiteľskými rastlinami pre významné choroby, ako napríklad Phoma lingam a Verticillium longisporum. Spomedzi škodcov je podporovaná napríklad populácia skočky. Z týchto fytosanitárnych dôvodov by sa nemali žiadne ďalšie kapustovité rastliny pestovať ako plodiny nasledujúce po repke. Práve preto v našom portfóliu nájdete KWS AckerFit Crucifer free, ktorá neobsahuje kapustovité rastliny a je tak ideálnym prerušovačom osevného postupu s vysokým zastúpením repky. Okrem toho v našej ponuke nájdete aj KWS AckerFit Diversity , ktorá obsahuje pestrú zmes rastlín podporujúcu rozmanitosť a nevymŕzajúcu KWS AckerFit Wintergreen.


 
KWS